reklama

Bratislava potrebuje ďalší nový most

Nie, nemyslím ten diaľničný, ktorý bude súčasťou D4. Myslím na úplne nový, ktorý by mal vyrásť medzi Prístavným mostom a budúcim diaľničným cez Dunaj niekde na úrovni Slovnaftu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Áno, nie je postavený ani nový diaľničný most cez rieku Dunaj a už tu niekto opäť vypisuje, že je potrebné postaviť ďalší most. Má to viac dôvodov. Napríklad ten, že na Slovensku uplynie neúmerne dlhý čas medzi ideou niečo postaviť a samotnou stavbou. Takže diskusiu je potrebné začínať s veľkým predstihom. Skúsim teda predostrieť niekoľko argumentov, prečo Bratislava potrebuje tento konkrétny most. Najprv však krátky popis umiestnenia mosta a nadväzných infraštruktúrnych stavieb.

Samozrejme ide o most cez rieku Dunaj. Most by na petržalskej strane začínal na Dolnozemskej ulici za autosalónmi Volkswagen a Škoda (v smere z centra) novou mimoúrovňovou križovatkou. Komunikácia by viedla východne nad úrovňou terénu cca. pol kilometra, kým by sa dostala k Dunaju. Dunaj by potom pretínalo cca. 430 metrové mostové teleso (výzva pre stavbárov, alebo potom pilier(e) v Dunaji). Na bratislavskej strane by sa komunikácia po vyše cca. kilometri ukončila na mimoúrovňovej križovatke hneď vedľa rýchlostnej cesty R7. Viď. červenú čiaru na náčrte/mapke. Autá sa na most dostanú novým privádzačom z R7 (viď modrá čiara), ktorý je naprojektovaný v rámci výstavby R7 severne od areálu bratislavskej spaľovne (keďže daný zjazd z R7 bol projektovaný výhradne pre vozidlá údržby, je potrebné ho preprojektovať na štandardný zjazd). Rovnako aj novou cestou, ktorá by viedla cca. kilometer pozdĺž R7 a pred Malým Dunajom by sa stočila doprava pod R7 a pozdĺž Malého Dunaja by sa po cca. 1,5km pripojila na Slovnaftskú ulicu (viď oranžová čiara). Ide v podstate o trasu dnešnej ulice Vlčie hrdlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Náčrt lokality s umiestnením mosta a ďalších infraštruktúrnych stavieb
Náčrt lokality s umiestnením mosta a ďalších infraštruktúrnych stavieb (zdroj: Frasch)

Otázka parametrov jednotlivých komunikácií je samozrejme otázkou na odbornú diskusia. Je logické, že ak sa už stavia most cez rieku akou je Dunaj, nikto nebude rozmýšľať nad dvomi pruhmi, ale rovno sa budú stavať 4 pruhy. Pri privádzači na R7 sa použijú štandardné parametre takejto komunikácie. Ak teda niekto nezačne uvažovať o Dunajských Luhoch ako o developerskej príležitosti a bude chcieť napojiť na privádzač svoje komunikácie. Najotáznejšou je oranžová čiara, teda cesta od Slovnaftskej po križovatku na most, ktorou by sa ulica Vlčie hrdlo pretransformovala na jednu z tepien cestných komunikácií juhovýchodnej Bratislavy. Možno aj tam by stálo za úvahu postaviť štvorpruhovú cestu. Ak by aj v začiatkoch bola využívaná menej, dal by sa z ľavého pruhu v jednom jazdnom smere spraviť pruh pre busy a to bez obáv z obmedzenia kapacity komunikácie pre ostatné autá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšia vetva električkovej trate a P+R v Petržalke

Je tu však na zváženie ešte jedna dôležitá otázka. Keď sa už investuje do takéhoto projektu, či nepristúpiť k nemu komplexnejšie. Teda, či nepostaviť s cestami a mostom aj novú električkovú trať. A kde je električka a rozsiahlejší voľný priestor tam môže vyrásť aj záchytné parkovisko (P+R). Električková trať na Starom moste by bola efektívnejšie vyťažená vybudovaním novej vetvy električkovej trate v Petržalke. Konkrétne na Bosákovej ulici (ihneď za zastávkou Farského) by sa vybudovala odbočka smerom na Ekonomickú univerzitu. Trať by viedla pozdĺž celej Bosákovej ulice. Na konci (neďaleko Ekonomickej Univerzity) by kopírovala Blagoevovu ulicu. Presnejšie, najprv by bola vtesnaná medzi Bosákovu a Blagoevovu, následne medzi Dolnozemskú a Blagoevovu. Následne by pretínala Gettingerovu (v križovatke) a ďalej by kopírovala Dolnozemskú až by sa na úrovni už spomínaných autosalónov zdvihla nad úroveň terénu a mimoúrovňovo by prešla trať na druhú stranu Dolnozemskej cesty až k Dunaju. A tu sú na zváženie 2 alternatívy. Či sa električková trať ukončí ešte pred Dunajom alebo sa potiahne cez most až do Vrakune. Pri oboch alternatívach by sa však na petržalskej strane nového mosta malo vybudovať už spomínané veľké záchytné parkovisko. Tu by mohli odstaviť svoje autá všetci vodiči, ktorí by prišli do Bratislavy z južného Slovenska po R7-čke, či vodiči z Maďarska a Rakúska (aj tam žijú tisíce ľudí pracujúcich v Bratislave), a potrebovali by sa dostať najmä do Starého mesta. Z parkoviska by sa električkou mohli dostať napr. na zastávku Námestie SNP za cca. 10 minút. Podľa aktuálneho grafikonu električky č. 1 je čas jazdy medzi zastávkami Farského a Námestie SNP 6 minút. Takže 10 minút do centra vidím ako reálny čas električky začínajúcej na záchytnom parkovisku a zastavujúcej na 2 nových zastávkach (Šusteková a Ekonomická univerzita; prípadne ešte na Medveďovej na úrovni autosalónov). Na porovnanie, zo záchytného parkoviska, ktoré by malo vyrásť medzi Vajnorským jazerom a Vajnorským nadjazdom (v dokumentáciách označované ako SV1 a SV2, napr. vo Vyhľadávacej štúdii P+R), by doba cestovania na zastávku Námestie SNP električkou č. 4 trvala cca. 28 minút. Ukončenie električkovej trate na záchytnom parkovisku v Petržalke je vlastne popísaním alternatívy č. 1.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alternatíva 2 – električka cez most až do Vrakune a Biskupíc

Túto alternatívu preferujem, hoci je drahšia. Som toho názoru, že keď sa už stavia, tak komplexne.

Časť električiek by mohla mať konečnú na záchytnom parkovisku, no trať by viedla ďalej cez most až do Vrakune. Električka by na bratislavskej strane Dunaja ďalej kopírovala cestnú komunikáciu smerom k rýchlostnej ceste R7. Pred R7 by sa trať stočila doľava a opäť by kopírovala ulicu Vlčie hrdlo. Teda by prešla pod rýchlostnou cestou R7 a vyústila by v križovatke so Slovnaftskou ulicou. Tam by sa trať stočila tentoraz doprava na Vrakuňu a Podunajské Biskupice, a popri Slovnaftskej by sa dostala až ku križovatke pri Kauflande. Na križovatke Slovnaftskej s ulicou Vlčie hrdlo by sa električková trať vlastne napojila na plánovanú električkovú trať z Prievozu do Vrakune podľa plánov z Územného generelu dopravy Bratislavy (ÚGD BA). Po pretnutí križovatky s ulicou Svornosti 9pri Kauflande) by sa po Kazanskej trať dostala až k železničnej trati. Po stočení na Dvojkrížnu ulicu by električková trať potom skončila na zastávke Čiližská, teda tam, kde končia dnes trolejbusy a kde sa plánuje stavba železničnej zastávky (TIOP) Vrakuňa. Alternatívne by električka skončila na železničnej zastávke v Podunajských Biskupiciach, ako to navrhuje ÚGD BA. Na trati by mohlo vzniknúť cca. 15 nových zastávok pre električku (UGD BA plánuje od Vlčieho Hrdla po železnicu v Biskupiciach 9 zastávok). Počítam, že trať od záchytného parkoviska po Čiližskú by električka mohla zvládnuť do 20 minút. Čiže na Námestie SNP by to mohla dať za 30 minút. Cesta by trvala o cca. 5 minút dlhšie, než trolejbusu 202 na konečnú (Nemocnica sv. Michala), no v rannej a poobedňajšej špičke by to kvôli zápcham časovo vyzeralo výrazne inak, teda v prospech električky. Električka by navyše výrazne zvýšila kapacity MHD z Biskupíc a Vrakune, čo by znamenalo aj zvýšenie štandardu cestovania MHD, teda menej tlačenice v špičkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôvody, prečo stavať ďalší most

Myslím, že keď sa niekto pozrie na mapu východnej časti Bratislavy, pozitívnych efektov danej komunikácie by našiel neúrekom. Hlavne, ak by sa do komunikácie zapracovala aj električka a záchytné parkovisko v Petržalke. Ak sa ešte zamyslí nad budúcnosťou, tých pozitív nájde ešte viac.

1. Nová zástavba, ďalšie navyšovanie obyvateľov a dochádzajúcich

Primárne je to o ďalšom zahusťovaní Bratislavy a okolia. Už dnes podľa meraní a analýz býva v Bratislave výrazne viac ľudí ako ukazujú štatistiky. Ďalšie veľké počty ľudí denne prichádzajú za prácou a školou. V podstate ide o 2 násobné množstvo ľudí pôsobiacich v Bratislave (cca. 800 tisíc) oproti oficiálnym štatistikám. Denne má dochádzať okolo 130 tisíc ľudí. Lenže v okolí Bratislavy sa budujú celé nové štvrte s bývaním. A podobne to vyzerá aj v samotnom hlavnom meste. Napríklad výškové budovy, ktoré sú alebo onedlho budú postavené medzi Dunajom a Autobusovou stanicou pritiahnu tisíce ľudí a teda aj áut do tejto lokality. A to nielen do nových obytných komplexov, ale aj do nových kancelárskych priestorov, kam budú denne dochádzať tisíce nových zamestnancov. Ďalšie tisíce ľudí pritiahnu projekty ako Nové Lido a ďalšie zahusťujúce Petržalku, či projekty, o ktorých sa dnes ešte veľmi ani nehovorí, ako zástavba lokality medzi Prístavným mostom a mostom Apollo, ktorá sa skôr, či neskôr zmení z prístavu na kancelársko-obytnú štvrť. Toto všetko vygeneruje také množstvo dopravy, že mosty Apollo a Prístavný budú v permanentnej zápche. Teda ak sa nepotiahnu do lokality električky, ktoré umožnia veľkému počtu ľudí efektívne presadnúť z áut do koľajovej MHD. No so záchytnými parkoviskami ďaleko od cieľa cesty cestujúceho električky dopravnej situácii pomôžu, no nevyriešia problém lokality. Preto je potrebné dostať čo najviac áut preč z okolia mostov Apollo a Prístavný tým, že ich ľudia odparkujú relatívne blízko. Najefektívnejšie je asi postaviť parkoviská v severnej časti Petržalky a potom s MHD s vysokou kapacitou nosiť tisíce ľudí do centra, lebo cez mosty je centrum najbližšie. No ak cesta áut na parkoviská bude viesť cez Prístavný most, parkoviská v Petržalke sú úplne zbytočné. Bez nového mosta by sa muselo postaviť obrovské P+R parkovisko pod Prístavným mostom. Akurát, celá lokalita by dopravne skolabovala a zdegradovalo by ju to pre budúcu zástavbu. Kolaps by bol spôsobený centralizáciou desiatok tisíc áut do jedného miesta (cez Prístavný most prejde denne 100 tisíc áut a D4 pomôže mostu len málo; ďalšie tisíce áut prichádzajú k Prístavnému mostu mimo diaľnice, teda po Slovnaftskej, Bajkalskej, Prístavnej; a nakoniec ešte aj po R7, ktorá bude končiť na križovatke pod mostom). Navyše, keď sa dokončí R7, práca v Bratislave bude dostupnejšia ďalšiemu množstvu ľudí v okolí Dunajskej Stredy a tlak na Prístavný most sa ešte viac zvýši. Práve týmto ľuďom, prichádzajúcim po R7, by nový most pomohol najviac.

2. Rekonštrukcia Prístavného mostu

Prístavný most raz bude potrebné rekonštruovať a bez obmedzení to nepôjde. Nedávno sa počas prázdnin opravoval most SNP, ktorým denne prejde priemerne cca. 15 tisíc áut a obmedzenia rozhodne neboli bezbolestné pre dopravu. Cez Prístavný most prejde denne aj 100 tisíc áut. Akékoľvek obmedzenie na ňom spôsobí v podstate kolaps vo východnej časti Bratislavy. Aj počas prázdnin sa na Prístavnom moste tvorili kolóny, takže aj oprava počas prázdnin by Bratislavu ťažko skúšala. Nový most by poskytol alternatívu k opravovanému Prístavnému mostu minimálne vodičom opúšťajúcim Bratislavu smerom na východ. No na Prístavnom moste sa robia len menšie opravy, je permanentne preťažený (bol projektovaný na 50 tisíc áut denne), monitoruje sa primárne vizuálne, preto jeho reálny stav je veľkou neznámou. V najhoršom prípade bude potrebné zatvoriť celý Prístavný most! A to expresne rýchlo! Niečo také sa už na Slovensku stalo. V tomto kritickom prípade by funkčný nový most na Slovnaft bol spásou pre celú Bratislavu.

3. Preferovaná alternatívna cesta pre dochádzajúcich i obyvateľov Biskupíc a Vrakune

Zjednodušene povedané, s novým mostom a záchytným parkoviskom P+R v Petržalke sa tisíce áut vôbec nedostanú na bratislavské cesty! Nebudú musieť. Minimálne v Ružinove. Autá z/do Petržalky na a P+R parkovisko už nebudú musieť plniť Prístavný most, diaľničný obchvat a iné bratislavské cesty v Ružinove, ak sa budú chcieť poobede dostať na/z R7. A to isté platí aj pre dopravu do Vrakune a Podunajských Biskupíc, ale aj do Rovinky a Dunajskej Lužnej, keďže títo vodiči asi nebudú ochotní platiť diaľničnú známku za pár kilometrov. No bude si to vyžadovať skapacitnenie Slovnaftskej ulice i križovatky pri Kauflande vo Vrakuni, aby sa autá efektívne dostali na nový most. Neskutočne to odľahčí i Gagarinovu ulicu. Minimálne v úseku od križovatky pri Kauflande po križovatku s diaľničným obchvatom D1. Bez nového mosta by autá naďalej chodili cez Gagarinovu, diaľničný obchvat a Prístavný most, lebo R7 a D4 by pre nich neboli alternatívou. O tom, že doprava prichádzajúca do Bratislavy z R7 s cieľom na severe Petržalky úplne obíde Prístavný most som už písal. Dokonca aj pre vodičov z D1 od Trnavy bude efektívnejšie ísť po D4, R7 a nový most namiesto diaľničného obchvatu a Prístavného mosta, ak sa budú chcieť dostať na sever Petržalky, resp. do Starého mesta. Ak bude diaľničný obchvat plný, oplatí sa im to časovo. Nehovoriac o situácii, ak vznikne na obchvate dopravná nehoda.

4. Rýchlejšie trolejbusy

Ak sa zníži zaťaženie Gagarinovej ulice, trolejbusy a ďalšia autobusová doprava bude v špičkách menej meškať. Bude to motivujúcejšie pre obyvateľov Bratislavy presadnúť do MHD. Ak sedím v aute a Gagarinova je plná, môžem to skúsiť cez úzke uličky Mlynské Luhy, Na piesku a Priehradná do Vrakune. Ak sedím v buse, nemám šancu zápchu obísť a bude čakať. A skysnúť v zápche v horúčavách asi nie je najpríjemnejší zážitok. Hlavne ak je bus plný. Rýchlejšie by cez Gagarinovu chodili aj záchranné zložky smerujúce do alebo z Biskupíc a Vrakune, či dokonca Dunajskej Lužnej a Rovinky.

5. Nehoda na Prístavnom moste bude môcť byť efektívne obídená

Búračka na Prístavnom moste znamená dopravný chaos v celej východnej Bratislave. K zapchatému Prístavnému mostu dnes neexistuje reálna alternatíva. Most Apollo je už dnes preťažený a katastrofálne navrhnuté križovatky na oboch stranách mosta znemožňujú zvýšenie záťaže v prípade krízy. Riešeniu krízových situácií môže pomôcť nový diaľničný most na D4, ale len pre tých, ktorí štartujú z juhu Petržalky a majú namierené mimo Bratislavu (D1, či R7). Zmysel to však bude dávať, ak sa skapacitní cesta s názvom Azúrová, teda cesta od zjazdu z D4 pri Jarovciach až po novo vybudovanú veľkú kruhovú križovatku, na ktorej sa zbieha Panónska a Dolnozemská. Teda bude mať 4 pruhy. Pre vnútro bratislavskú dopravu obchádzka cez dunajský most diaľnice D4 zmysel nedáva. Hlavne, keď vodičom budú chodiť pokuty kvôli chýbajúcim diaľničným známkam. Čiže Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, ale aj Rovinka, či Dunajská Lužná budú mať smolu. A v podstate aj Nové mesto, Rača, či Vajnory, lebo kolóny sa prejavia aj tam. Most na Slovnaft by výrazne zmiernil dopravné následky nehody na Prístavnom moste tým, že by sa autá alternatívnou cestou dostali ku križovatke Prístavného mosta na bratislavskom brehu Dunaja, alebo by sa vybrali na R7 a rýchlo opustili Bratislavu.

6. Most dá zmysel záchytným parkoviskám v Petržalke aj pre vodičov z R7 a D1

Ak sa nepostaví most na Slovnaft, nemá zmysel dávať žiadne záchytné parkovisko na sever Petržalky pre autá z R7 a D1. A tých je najviac oproti ostatným cestným ťahom do Bratislavy. Napríklad J4 a J5 podľa Vyhľadávacej štúdie P+R. Všetky tieto autá by aj tak museli prejsť cez Prístavný most i ďalšie komunikácie na bratislavskom brehu. P+R parkovisko pri novom moste by mohlo byť viacpodlažné a tým by získalo kapacity pre mnoho tisíc áut. Možno aj vyše 10 tisíc, ak počítam, že len také plánované P+R parkovisko na Kapitulskom poli (J3 vo Vyhľadávacej štúdii P+R) má mať kapacitu 2300 miest. Investícia do P+R by sa zlacnila (možno až na nulu), ak by sa k P+R parkovisku pridala aj nákupná zóna. Minimálne pre bežné nákupy, rýchle stravovanie, či užitočné služby. Ľudia prídu z práce a predtým ako nastúpia do svojho auta, pôjdu nakúpiť. Nákup si dajú do auta a rovno pôjdu domov. Ušetrí to čas, PHM a teda aj peniaze. Alebo sa pôjdu najesť, či si jedlo nechajú zabaliť. Takže v nákupnej zóne môže byť široká paleta stravovacích prevádzok (možno aj v štýle Fresh marketu na Rožňavskej). Navyše aj cyklisti a korčuliari na hrádzi by mohli zaparkovať svoje autá na P+R. Mohli by sa vybrať nielen po petržalskej hrádzi, ale aj bratislavskej. Stačilo by im prejsť cez nový most.

Problémy späté s novým mostom a ďalšou infraštruktúrou

Samozrejme prvou otázkou, ktorá zaváňa najneprekonateľnejším problémom, je cena za celé riešenie. Či vynaložená cena bude vôbec adekvátna tomu, čo Bratislava dostane. Ja sa môžem len domnievať, že áno, no to musia ukázať príslušné výpočty, alebo verejná mienka, že toto dopravné riešenie Bratislava potrebuje, nech to stojí „koľkokoľvek“ eur. Už som naznačil, že časť investície by mohlo byť zafinancované aj zo súkromných financií. Samozrejme aj tak pôjde o veľké peniaze, ktoré bude potrebné niekde nájsť. Bratislava však nemôže prestať investovať len preto, že prerozdeľovanie príjmov štátu samosprávam je nastavené zle, alebo je problém vybaviť eurofondy pre Bratislavu. Navyše je tu nový poplatok za rozvoj, takže aj z tejto sumy by sa časť mohla použiť na projekt nového mosta a na neho naviazanej infraštruktúry. Ročný plán príjmov z poplatku má byť 15 miliónov eur.

Ale aby som bol konkrétnejší, tak J&T plánuje postaviť 4,2km električkovej trate za 60 miliónov eur. Električková trať k mostu na Slovnaft po P+R parkovisko by mala dĺžku cca. 2,2km. Ak berieme do úvahy, že bude potrebné postaviť aj estakádu nad Dolnozemskú cestu, nech to stojí 40 miliónov Eur. (PS: Bratislava v roku 2016 hospodárila s prebytkom 26,1 milióna Eur, takže suma po parkovisko nie je neprefinancovateľná z rozpočtu mesta). Ak by ostatok zaplatil developer P+R parkoviska aj z prevádzkami, tak ďalšie náklady po most by už neboli financované z rozpočtu mesta Bratislava. Samotný most a infraštruktúru po R7 (cca. 3,6km) by mohol z časti, alebo úplne zaplatiť štátny rozpočet cez Slovenskú správu ciest (SSC). Totiž Dolnozemská cesta je súčasťou cesty I.triedy I/2, ktorú spravuje SSC (ak teda nie sú nejaké špeciálne zmluvy medzi mestom Bratislava a SSC), potom aj nový most a časť komunikácie po R7 by sa mohla stať súčasťou infraštruktúry SSC. Čiže bez finančnej participácie štátu tento projekt má rapídne nižšiu šancu stať sa realitou. Všetky ostatné časti cestnej aj električkovej trate by si muselo mesto financovať z vlastných zdrojov. Koľko by to mohlo stáť? Úplne nahrubo, aspoň 250 miliónov eur, ak to zoberiem matematicky s porovnaním ceny mosta Apollo a prihliadnutím na pridanie električkovej trate na most. Most Apollo stál 143 miliónov eur (4,3 miliardy SKK), hoci plán bol 3,6 miliardy SKK, teda o cca. 20 miliónov Eur menej. Samotný most vrátane spodnej stavby stál 40 miliónov eur 1,2 miliardy SKK). Ak by sa efektívne projektovalo a stavalo (áno, na Slovensku ťažko predstaviteľné po skúsenostiach s diaľnicami), možno by sa to dalo dostať aj na sumu 200miliónov Eur. Samozrejme je tam ešte infraštruktúra od R7 cez ulicu Vlčie Hrdlo, Slovnaftskú až na Kazanskú. Čo si vyžiada asi ďalších 100 miliónov Eur, keďže pôjde o vybudovanie ďalších cca. 7km električkovej trate a pár kilometrov cesty, ktorú bude potrebné rozšíriť. Toto by si už muselo zafinancovať samo mesto. A rozhodne by mu mal v tom pomôcť aj Bratislavský samosprávny kraj. Preto bude potrebné stavbu rozdeliť na viac etáp, tak ako električku do Petržalky. V prvej etape by rozhodne mala byť potiahnutá električka po P+R parkovisko a na moste by boli len pripravené pruhy pre električku, teda bez koľají. Ak teda sa nerozhodne pre alternatívu 1, teda žiadna električka cez most na Vrakuňu a Biskupice. Celkovo to vychádza teda na cca. 400 miliónov Eur, z ktorých cca. 140 miliónov musí nájsť Bratislava (no nie naraz v jednom roku). No zato Bratislava (aj so širším okolím na sever a východ) dostane jeden nový most, ktorý spolu s R7 a D4 násobne navýši efekt odľahčenia cestnej infraštruktúry východnej Bratislavy a nových cca. 13,5km električkových tratí až do Vrakune a Biskupíc.

Ďalšou otázkou je rizikom dopravnej záťaže v lokalite Prístavný most, most Apollo, Dolnozemská cesta a Einsteinova ulica. Samozrejme otázkou je aj samotná Dolnozemská ulica po autosalóny s dvomi križovatkami (Bosáková a Gettingova). Je zrejmé, že mnohí vodiči neodparkujú svoje autá na P+R parkovisku a budú pokračovať po Dolnozemskej smerom na centrum. Je jedno, či ich cieľom bude sever Petržalky, alebo budú pokračovať do centra, vyššie spomenuté cesty zaťažia. Je však dobrou správou, že intenzita dopravy po obchvate (teda aj cez Prístavný most) by sa mala výrazne znížiť. Časť dopravy úplne obíde Bratislavu cez D4 a pre druhú, ešte väčšiu časť dopravy sa stane R7 a nový most efektívnejšou alternatívou, než diaľničný obchvat D1, alebo Gagarinova ulica, resp. nadväzné ulice smerom na Šamorín. Zmeny tokov dopravy v Petržalke si automaticky bude vyžadovať zmenu organizácie dopravy na Dolnozemskej a nájazde na Einsteinovu. Einsteinovu by bolo potrebné prebudovať na 3 pruhovú komunikáciu po odbočku na sad Janka Krála (pár metrov pred odbočkou na Aupark), aby sa zvládol nápor nových áut na plánovaný projekt Nové Lido. A asi sa nebude dať vyhnúť ani prebudovaniu križovatky na konci mosta Apollo na bratislavskej strane Dunaja na mimoúrovňovú. Teda ak nechceme, aby autá stáli v zápchach na moste Apollo. Pozitívom bude voľnejšia Prístavná ulica, čo pomôže dopravnej situácii v okolí pre vnútro bratislavskú dopravu.

Celý dopravný projekt môžu prekaziť ekologické aspekty. Na bratislavskej strane Dunaja sú lesy. Síce si nemyslím, že pár hektárov lesov v blízkosti bratislavskej spaľovne a Slovnaftu má nejakú vysokú ekologickú hodnotu, ale nie som ekológ, takže to môže byť úplne inak.

Ďalším problémom vo výstavbe môže byť otázka vlastníctva pozemkov. Minimálne petržalská časť projektu má priaznivú vlastnícku štruktúra. Väčšinu pozemkov vlastnia Lesy SR, Slovenská republika a Hlavné mesto Bratislava. Samozrejme isto tam bude niekoľko metrov štvorcových, ktoré bude potrebné vykúpiť. Oveľa väčší problém s pozemkami je na bratislavskej strane Dunaja. Tam ich vlastnia súkromné osoby a firmy. Ak majú rozum, tak si za pozemky vypýtajú rozumnú cenu a nebudú robiť žiadne obštrukcie, keďže nová široká cesta aj s električkovou traťou zdvihne hodnotu ich ďalších pozemkov mnohonásobne. Inými slovami, ak by aj príslušné pozemky daný majitelia darovali mestu zadarmo, ešte aj vtedy by cez ostatné pozemky kráľovsky zarobili.

Samozrejme tých problémov a rizík môže byť ešte viac, no je potrebné sa s nimi popasovať a nehádzať hneď flintu do žita. O tom je aj tento blog. Ponúknuť ideu nejakého dopravného riešenia a začať diskusiu o nej.

Peter Frasch

Peter Frasch

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Pracujem v oblasti počítačových sieťových technológií. Zaujímam sa aj o ekonomiku, dopravu a vedu. Som členom strany OKS od jej založenia. ************************************* Blogy si píšem sám. Avšak nedostatok času poriadne prelúskať text spôsobuje, že sa v ňom vyskytujú gramatické chyby a nepresné formulácie, za ktoré sa ospravedlňujem. Verím, že obsah zostáva pre čitateľa dostatočne hodnotný. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéVerejné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu