reklama

Diaľnicu D4 potrebujeme skôr ako okolo roku 2020

Tak nám začali „rekonštruovať" Starý most a v rovnakom čase nám aj predvianočne začala kolabovať doprava v Bratislave. Za veľké peniaze sa postaví zbytočný most, ktorý doprave na Prístavnom moste absolútne nepomôže. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Cez zrekonštruovaný Starý most autá chodiť nebudú. Iba električky, ktoré ale aj tak budú iba slabo vyťažené. Totiž pokým električka bude končiť v Petržalke pri predajni TPD, záujem o ňu bude malý. Predpoklad, že Petržalčania budú húfne meniť autá za MHD, lebo túžia sa po Petržalke vyvážať autobusmi a potom pri TPD čakať na električky, aby potom na druhej strane Dunaja opäť čakali na ďalší prípoj je fatamorgána. Áut na mostoch veľmi neubudne. No aj po dobudovaní električky bude efektivita investície otázna. Možno síce Petržalčania viac začnú využívať električku, no pre ľudí dochádzajúcich z Jaroviec, Rusoviec, Čunova Maďarska a Rakúska bude úplne zbytočná. A týchto ľudí bude pribúdať vyšším tempom, ako Petržalčanov cestujúcich električkou. Zaťaženie cestnej infraštruktúry sa zníži len minimálne. No oveľa závažnejší problém je niekde inde.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vylúčenie cestnej dopravy na Starom moste a neexistencia diaľničného mosta D4 mimoriadne preťažuje Prístavný most. Obrovské množstvo áut, hlavne nákladných, tranzituje cez Bratislavu, čo v praxi znamená, že prechádzajú cez Prístavný most. Navyše D1 využíva mnoho motoristov dochádzajúcich do Bratislavy za prácou a kvôli katastrofálnej MHD a cestnej infraštruktúre samotnej Bratislavy, aj mnoho vnútromestskej osobnej dopravy chodí diaľnicou D1. Tranzit cez Prístavný most nie je len výsostným problémom Bratislavy, ale celého Slovenska. Cez Bratislavu je realizovaný nemalý objem prepravy tovarov a osôb do zahraničia. Tretina HDP Slovenska sa vyprodukuje v Bratislavskom kraji. Hospodárske straty kvôli skolabovanej doprave v Bratislave znamenajú problémy pre celé Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Flákanie stavania diaľnic dlhé roky sa nám môže v blízkej budúcnosti veľmi vypomstiť. Slovensko by sa mohlo stať dôležitým logistickým centrom regiónu, no nestane sa. Ako by sa mohlo, keď so susednými štátmi v podstate nemáme diaľničné prepojenie? Na hranice s Ukrajinou a Poľskom nevedie žiadna diaľnica. Na východe rýchlostná cesta R4 z Maďarska končí v Košiciach a od hraníc do Miskolc-a chýba cca. 60km diaľnice. Na západe je diaľničné prepojenie k susedom realizované primárne cez Bratislavu. Od Trnavy sa do Česka, Rakúska a Maďarska dostanete po diaľnici výhradne cez Bratislavu. Každý kto pozná situáciu na diaľničnom obchvate v Bratislave uzná, že situácia je katastrofálna. Už dnes by diaľnica D4, obchádzajúca Bratislavu, mala byť v prevádzke minimálne v úseku od Senca po Jarovce. Kamióny by sa dostali do Rakúska, Maďarska a ďalej do južnej Európy po normálnej diaľnici a neskysli by na niekoľko desiatok minút v zápchach na mestskom diaľničnom úseku D1, ako sa to deje dnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vláda SMERu má plno priorít, no diaľnica D4 cez Bratislavu medzi ne nepatrí, hoci ide o strategickú investíciu pre Slovensko. Napríklad v médiách sa objavila správa, že by americký Amazon mohol na Slovensku zainvestovať do skladu. No sklad Amazonu by vygeneroval 600 kamiónov denne!!! Drvivá väčšina týchto kamiónov by smerovala mimo Slovenska a nemalá časť by si to namierila na Prístavný most. Avšak vláda SMERu má čas. Podľa stránky NDS sa má úsek D4 BA, Jarovce - BA, Rača začať stavať v roku 2015. Avšak tento úsek nemá právoplatné územné rozhodnutie, po ktorom nasleduje stavebné povolenie, následne verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby a až potom sa môže začať stavať. Posudzovanie EIA pre úsek BA, Jarovce - Ivanka pri Dunaji, sever (teda ten s mostom cez Dunaj) bolo ukončené v septembri 2011. Keď som si preklikal iné úseky stavané NDS, tak medzi EIA a územným rozhodnutím uplynuli minimálne 3 roky, medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením, ďalšie minimálne 2 roky a čas medzi vydaným právoplatným stavebným rozhodnutím a začiatkom tendrovania stihli do 1mesiaca. Takže ak počítame s podobnými lehotami, tak právoplatné územné rozhodnutie bude vydané niekedy v lete budúceho roka. No stavebné povolenie až niekedy v lete roku 2016 a ak by verejné obstarávanie prebehlo expresne rýchlo, tak stavať by sa mohlo začať niekedy v začiatkom roka 2017! Teda o cca. 2 roky neskôr ako je to napísané na webe NDS! Navyše, ak sa časovo stavať bude podľa plánu, teda 4 roky, tak prvé auto prejde po novej diaľnici D4 až v roku 2021! Pre dopravu v Bratislave a Prístavný most to môže byť už neskoro!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prístavný most je dlhodobo preťažovaný. A to nielen autami. Cez Prístavný most chodia do Rakúska i Maďarska aj vlaky. Tie môžu stav mosta ovplyvniť úplne nepredvídavo. Predstavte si zápchu na moste s pár desiatkami stojacich kamiónov v oboch smeroch a o poschodie nižšie frčiaci vlak, možno aj 2 vlaky, keďže je tam obojsmerná trať. Takéto zaťaženie nemá žiaden iný most na Slovensku, keďže iný most slúžiaci autám a vlakom súčasne na Slovensku nemáme. Cez Starý most sa štandardná koľajová a automobilová doprava neplánuje. Preto sa natíska otázka, či majú naši odborníci (napr. na statiku) dostatočné skúsenosti nato, aby vedeli spoľahlivo posúdiť technický stav Prístavného mosta? Čo ak jedného dňa nejakému statikovi prasknú nervy a nepodpíše nejaký protokol, bez ktorého prevádzka Prístavného mosta nie je legislatívne možná? Bude to znamenať uzavretie mosta? Či sa vymyslí nejaká slovenská výnimka a dúfať, že most nepadne do Dunaja? Čo ak statik protokol podpíše s tým, že vlakovú dopravu je potrebné z mosta vylúčiť, či automobilovú dopravu obmedziť do jedného pruhu, alebo dokonca vylúčiť úplne?

Ak by vlaky boli vylúčené, do Rakúska by museli chodiť cez Devínsku Novú Ves, kde vedie neelektrifikovaná jednokoľajka a do Maďarska až cez Komárno. Ak by vlaková doprava rovno neskolabovala, minimálne by vznikli nemalé problémy. No najväčší problém by bol, ak by Prístavný most bol úplne uzavretý. Bratislava by skolabovala, keďže k nemu neexistuje žiadna alternatíva. Vnútrobratislavská doprava by sa mohla z časti presunúť na most Apollo, no zápchy by sa stali permanentnými. No čo bude s tranzitom a cezpoľnými? Pôjdu tiež cez Apollo? Vyše 100 tisíc áut denne sa bude tlačiť cez kruhovú križovatku pri Baumaxe pod Prístavným mostom, potom budú permanentne zapchávať Prístavnú ulicu, most Apollo a Einsteinovu ulicu v Petržalke. Mimochodom cez most Apollo prechádza cca. 23 tisíc áut denne. Toto nie je žiadna alternatíva!

No problém dopravy na Prístavnom moste sa netýka len samotného mosta. Problém je na celom úseku D1 už od Trnavy. Tam sa totiž zbiehajú 2 pruhy D1 od Žiliny s dvomi pruhmi R1 od Nitry do provizórnych 3 pruhov v jednom smere. Ak si k tejto doprave pripočítame ešte dopravu z Trnavy (napr. z automobilky PSA), 3 pruhy do Bratislavy sú nedostatočné už dnes. Investícia do D1 na tomto úseku, aby z prechodných 3 pruhov sa stali štandardné 3 pruhy je potom len plytvaním peniazmi. Kolektory zo Senca do Bratislavy by maximálne pomohli doprave z logistických centier a obcí pri Senci. Keď už, tak rovno by sa úsek mal rozširovať na 4 pruhy. Alebo vrátiť sa na D1 k 2 pruhom a urýchliť výstavbu plánovaného predĺženia R1 (paralelne s diaľnicou D1) zo Serede do Mosta pri Bratislave, kde sa má napájať na D4. Samozrejme bez funkčnej D4 od Ivanky po Jarovce sú rozširovania a nové cesty úplne zbytočné. Skolabuje to celé v Bratislave. Navyše je otázkou, či by sa D4 nemala stavať rovno s 3 pruhmi v jednom smere. Samozrejme aj ostatné projekty diaľnic a rýchlostných ciest sú veľmi dôležité, no stavba D4 už nie je ani top prioritou, ale rovno riešením havarijného stavu.

Preto by Ficova vláda mala akcelerovať výstavbu D4, teda začať výstavbu nie v plánovanom roku 2015, či v realistickejšom roku 2017, ale už koncom budúceho roka. Aj dobu výstavby by mala stiahnuť zo 4 rokov na aspoň polovicu. Sprejazdnenie D4 okolo roku 2020 môže spôsobiť Slovensku oveľa väčšie hospodárske straty, ako dnes. Bez nej môžeme zabudnúť na vysoký hospodársky rast, aký sme tu mali pred vypuknutím krízy v roku 2009. Električky na Starom moste to nezachránia.

Peter Frasch

Peter Frasch

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Pracujem v oblasti počítačových sieťových technológií. Zaujímam sa aj o ekonomiku, dopravu a vedu. Som členom strany OKS od jej založenia. ************************************* Blogy si píšem sám. Avšak nedostatok času poriadne prelúskať text spôsobuje, že sa v ňom vyskytujú gramatické chyby a nepresné formulácie, za ktoré sa ospravedlňujem. Verím, že obsah zostáva pre čitateľa dostatočne hodnotný. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéVerejné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu