Výrazné zmeny na politickej mape Slovenska

Autor: Peter Frasch | 21.10.2011 o 8:41 | (upravené 21.10.2011 o 8:46) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1186x

Politická mapa Slovenska sa od utorka minulého týždňa výrazne zmenila. Politické strany sa preskupili z dvoch blokov do troch. Napriek znechuteniu a zmäteniu hlavne pravicového voliča, jeho možnosti zvoliť si svoju stranu sa rozšírili. Nie preto, že by vzniklo 10 nových pravicových strán, ale preto, že hranice medzi existujúcimi stranami sú opäť o niečo viditeľnejšie. Tým voľba občana bude ľahšia a pri nej nebude mať až tak silný pocit, že musel opäť voliť menšie zlo.

Viacerí politológovia hovoria o dnešnej situácii na slovenskej polickej scéne ako o veľkej zmene. Otázkou však je, ako zadefinovať nový stav. Ja vidím zmenu v zákládnom zoskupení strán, ktoré vytvárajú akési bloky. V 90-ich rokoch existovali 2 bloky, ktoré je možné pomenovať ako autoritatívny blok (HZDS, SNS, ZRS) a demokratický blok (DS, KDH, DÚ, SDĽ, maďarské strany,...). Po roku 2000 sa situácia zmenila na antireformný blok (SMER, SNS, HZDS) a reformný blok (SDKÚ, SMK, KDH, OKS, ANO, SOS). Minulý týždeň sa však vykryštalizovalo nové usporiadanie blokov. Na rozdiel od minulosti ich máme tri. Prvým blokom je blok neštandardných strán. Sem by som zaradil strany SMER, SNS, HZDS, Matovičových OĹ, či Belousovej NAS a KSS. Je to rôznorodá spoločnosť vyznačujúca sa nezaraditeľnosťou do štandardného politického spektra, či extrémnejšími politickými agendami a prejavmi, ktoré často reflektuje len nálady verejnosti a nie sú opreté o nejaký hodnotový systém. Druhým blokom je blok eurooptimistických strán. Sem je potrebné jednoznačne zaradiť SDKÚ, KDH, Most-Híd, SMK a do bloku nie celkom pasujúcu Stranu zelených. Vyznačujú sa stredovou politickou orientáciou prevažne odklonenou viac, či menej doprava. Za ostatné roky najväčšou zmenou prešlo KDH, ktoré z pravicovej konzervatívnej eurorealistickej strany sa zmenilo na jasne stredopravú eurooptimistickú stranu. Strany tohto bloku sú viac orientovaný na realizáciu moci a odklonili sa od hodnotovej a jasne reformnej politiky. Dôkazom môže byť úplný obrat v eurovalovej politike niektorých strán. Tretím blokom je eurorealistický blok (eurooptimistami často nazývaný euroskeptický). Tento je početne najmenší, lebo doň patria len OKS a SaS. Blok sa vyznačuje jasnou pravicovou orientáciou, so silným reformným apetítom, Hlasovanie o EFSF a dôvere vláde súčasne ukázalo aj ďalšie charakteristiky strán ako menej pragmatickosti, výraznejšia hodnotová politika, či žiadanie väčšej suverenity v rozhodovaní Slovenska v rámci Európy oproti ostatným dvom blokom. Najväčší koaličný potenciál má eurooptimistický blok, keďže ten je ochotný ísť do koalície so stranami z oboch ďalších blokov. A to aj napriek aktuálnym vyhláseniam, že najbližšie volebné obdobie so Sulíkom nie, či s Ficom a SNS nikdy a pod. Zatriediť si strany do vyššie spomínaných blokov podľa vyššie spomínaných charakteristík je pre väčšinu voličov problematické. Buď preto, lebo len povrchne sledujú dianie na politickej scéne, alebo majú problém analyticky uvažovať a sami si zatriediť strany. Pre týchto voličov je potrebné zadefinovať zopár jasných kritérií, resp. otázok, na ktoré si môže každý volič relatívne jednoducho odpovedať a cez ne sa identifikovať s niektorou zo strán. Rôzni voliči však môžu jednotlivým kritériám prikladať rôznu váhu a potom pri rovnakých odpovediach sa voliči môžu prikloniť k iným stranám. Kritérií, ktoré o.i. reflektujú aj aktuálnu situáciu vidím tri: 1. Kto môže za pád? Horúca otázka, pri ktorej niektoré strany stratili nemálo dlhoročných voličov. a. Môže za to SDKÚ, KDH, Most – pravicový volič voliaci OKS alebo SaS, prípadne OĽ b. Môže za to SaS, OKS, OĹ – volič voliaci SDKÚ, KDH, Most alebo aj SMER Voličov SMK, či SNS táto otázka vôbec netrápi. Toto kritérium bude časom upadať, otázkou je ako silne bude rezonovať v hlavách voličov v čase volieb. 2. Volič akceptuje vládu so SMERom? a. Áno – to sú voliči KDH, Most-Híd, SMK, Strana zelených, SNS, HZDS, NAS, časť voličov SDKÚ b. Nie – jednoznačne povie volič OKS alebo SaS, časť voličov SDKÚ a asi aj OĽ Pre voliča Smeru je táto otázka irelevantná. Volič SDKÚ bude mať v marcových voľbách najväčší problém vhodiť lístok do urny. Viacerí politici SDKÚ už deklarovali, že s Ficom do vlády nie. Niektorí z presvedčenia, iní z vypočítavosti (lepšie to znie v ušiach pravicového voliča). Ak voľby rozdajú karty tak, že spojenie SMER-SDKÚ bude výhodné, časť z politikov SDKÚ sa zlomí, no časť sa vzbúri. Tento stav zákonite povedie k rozpadu SDKÚ. Preto časť voličov SDKÚ môže byť opäť výrazne zaskočených po voľbách, no s koalíciou SMER-SDKÚ už nič nespravia. KDH už v roku 2006 deklarovalo snahu vládnuť so SMERom a Bugár je vysoko pragmatický človek, takže ak to bude pre neho výhodné, pôjde s Ficom (voličom Mostu to vadiť nebude). 3. V akej Európe by volič chcel žiť a aké postavenie Slovenska v rámci EÚ by rád videl? a. Centralizovaná únia i na úrovni rozpočtovej politiky a daňového systému, s unifikovanými zákonmi bez výnimiek pre členské štátu, veľkým množstvom finančných transferov medzi štátmi, s pozíciou Slovenska na úrovni federálneho štátu EÚ – volič SDKÚ, KDH, Most-Híd, SMER, SMK, HZDS, Strany zelených b. Decentralizovaná únia s dodržiavanými jasnými pravidlami fungovania unijných inštitúcií a mechanizmov, transparentnými rozhodovacími mechanizmami s právom veta, resp.výnimiek pre členské štáty, s dobrovoľnými unijnými programami, s obmedzeným finančným transferom medzi štátmi, s nezávislou rozpočtou politikou a daňovým systémom – jasný volič OKS alebo SaS, ale aj SNS a NAS, prípadne volič OĹ. Téma Európy sa stáva dôležitou otázkou vo voľbách, čo je výraný posun oproti minulosti. Politický hlavný prúd bol v euro otázkach de facto jednotný. Stupňovanie euro tém je pozitívny posun slovenskej politickej agendy a približuje Slovensko k štandardnej politickej scéne Európy. Navyše toto kritérium bude naberať na váhe, ak sa v krátkej dobe citelne nezlepší situácia v eurozóne a EÚ. Samozrejme kritérií môže byť viac, napr. názor otočili vs. neotočili, pravica vs. ľavica a pod., avšak tie sú buď tradičného typu, či dopĺňajúce obraz, či dokonca by mohli skôr zneprehľadňovať línie medzi stranami, prípadne blokmi strán, ako ich zvýrazňovať a tým uľahčovať voľbu. Zahorúca realizovaný telefonický prieskum agentúry Polis ukázal jedno zaujímavé číslo. Až 40% voličov, ktorí chcú ísť voliť, si nevedelo vybrať stranu. Ak zoberieme počet oprávnených voličov z ostatných parlamentých volieb (4.362.369) a Polisom nameranú volebnú účasť 62% (všetci čo chcú ísť voliť), potom tých 40% nerozhodnutých znamená neuveriteľných 1.081.867 zmätených voličov. Ak si teraz tento fakt spojíme so schvaľovaním eurovalu a pádom vlády, potom výrazná väčšina tých voličov bude z pravicového tábora. Títo voliči sa preto len minimálne budú presúvať do bloku neštandardných strán. Vo voľbách to skôr bude o pohybe medzi eurooptimistickým a eurorealistickým blokom. Nie každý volič eurorealistického bloku však bude ochotný dať svoj hlas liberálnej SaS. Konzervatívnejší by mali mať tendenciu skôr voliť OKS. Aj z pohľadu celého politického spektra je OKS programom najbližšie k stranám SDKÚ, KDH, či Most-Híd. Preto možno vyhlásiť, že OKS je pre pravicového voliča alternatívou voči stranám eurooptimistickej trojkoalície, ktoré nechce voliť a tým sa ocitol v skupine 40% nerozhodnutých. OKS teda má potenciál zabodovať u pravicového voliča, otázkou zostáva, či si to uvedomuje aj volič a zahlasuje tak. Alebo to skončí štandardným volením menšieho zla. Vážený čitateľ tohto blogu, nech je už váš názor akýkoľvek na vyššie spomenutý text a ste voličom ktorejkoľvek strany, svoj názor môžete vyjadriť aj v online prieskume volebných preferencií na http://volebnyprieskum.aktuality.sk/. Primárne reflektuje preferencie internetovo gramotných občanov, takže jeho výsledky je potrebné brať s určitou mierou rezervy. Avšak predsa len napovie o náladách voličov, keďže aktuálne hlasovalo za nejakú stranu v zozname cca. 25.000 ľudí. To je temer 1% z počtu voličov minuloročných parlamentných volieb. Na porovnanie, agentúry robia prieskum na vzorke vyše 1000 ľudí. Prieskum končí v nedeľu o polnoci. PS: OKS má aktuálne 3,36%. Výrazne iné číslo ako v agentúrnych prieskumoch.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?