EÚ si pletie na seba grécky bič

Grécko je ako zlý hypotekárny produkt, ktorý prednedávnom v USA spôsobil najprv hypotekárnu krízu, následne vo svete finančnú a potom hospodársku krízu. Američania dávali hypotekárne úvery aj ľuďom, u ktorých bolo jasné už pri požičiavaní peňazí, že ich nevrátia. Prezident Bundesbank a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Axel Weber si asi myslí, že aj Grécko je takýto nebonitný klient. Podľa neho, vraj väčšina Grékov nechápe vážnosť situácie, alebo im na tom nezáleží, uviedol s poukázaním na demonštrácie proti úsporným opatreniam gréckej vlády. (viď. http://ekonomika.sme.sk/c/5337136/grecko-vraj-potrebuje-dvakrat-vacsiu-pomoc-ako-mu-europa-nuka.html).Podľa Webera bude Grécko potrebovať vraj až 80 miliárd Eur, hoci doteraz sa jednalo o 30 miliárd od eurozóny a 15 miliárd Eur od MMF. Nemci chcú, v prípade pomoci Grécku, poskytnúť úver, nie kúpiť grécke dlhopisy. Logické! Ak poskytnete úver, ste veriteľom a máte určité možnosti vymáhať dlh. Ak však kúpite dlhopisy a tie nebudú neskôr preplatené, tak ste spravili zlý obchod, teda ide o bežné riziko podnikania, presnejšie investovania. Preto ak Slovensko sa pripojí k pomoci Grécku, lebo je členom eurozóny a vláda už deklarovala svoju solidaritu, mala by požičať Grécku a nie kupovať dlhopisy! Slovensko by sa nielenže stalo veriteľom Grécka, ale bolo by v skupine veriteľov ako silné Nemecko. Teda mohlo by postupovať rovnako ako Nemecko, mohlo by žiadať tie isté podmienky ako Nemecko a trvať na jednotnom postupe voči všetkým veriteľom, nemuselo by separátne rokovať o riešení dlhu Grécka. Navyše jednotný postoj veriteľov, znamená spoločné rokovania veriteľov! Špičky Nemecka a Slovenska by boli nútené spolu rokovať, stretávať sa, čo by znamenalo pozitívny diplomatický posun v slovensko-nemeckých vzťahoch. Samozrejme to neznamená, že každý druhý týždeň by Merkelová pricestovala do Bratislavy, ale komunikácia medzi Berlínom a Bratislavou by bola intenzívnejšia, čo je základ pre budovanie dobrých vzťahov a možnosti vybaviť popri náročných rokovaniach o Grécku, aj niečo navyše pre Slovensko.Vráťme sa však k finančným problémom Grécka. Otázkou je, prečo Slovensko, oproti Grécku chudobnejší štát, má pomáhať financovať omnoho rozsiahlejší a drahší sociálny štát Grécka? Len ako príklad, odstupné na Slovensku sú 2, resp. 3 mesačné platy. V Grécku v súkromnom sektore minimálne 24 platov!!! Vo verejnom sektore niekde 72, inde až 100 mesačných platov!!! (Viac viď. http://www.lidovky.cz/recka-nemoc-by-se-dala-vylecit-rychle-dvn-/ln_noviny.asp?c=A100123_000052_ln_noviny_sko) Prečo máme my chudobnejší financovať takýcto luxus? A hlavne ako môže takáto krajina ušetriť napríklad prepúšťaním v prezamestnaných úradoch a tak znížiť schodok rozpočtu? Však tie požičané európske peniaze len tak prefrčia gréckym rozpočtom a už ich nikto nikdy viac neuvidí!Ak si zhrnieme fakty: po prvé, v Grécku je ťažko šetrí, lebo veľa výdavkov je zabetonovaných v zákonoch, po druhé, v Grécku nechcú šetriť, lebo si neuvedomujú vážnosť situácie a svoju zodpovednosť a radšej budú Gréci štrajkovať a po tretie, nikto netuší koľko bude potrebné Grécku požičať, potom tu máme vzorec americkej hypotekárnej krízy na európsky spôsob! Krajiny eurozóny budú stále viac peňazí nalievať do Grécka a nato si budú musieť stále viac požičiavať na finančných trhoch. Dnes však finanční investori dávajú väčší pozor, komu požičajú. A toto platí aj o štátoch! Dlhy veriteľských krajín, ako napríklad Slovensko, sa môžu vyšplhať do takých výšok, že už aj im prestanú investori požičiavať! Slovensko aj bez Grécka bude mať v roku 2010 verejný dlh po započítaní PPP projektov niekde na úrovni 50% HDP (viď. linky o dlhu: http://ekonomika.sme.sk/zobrazfoto.asp?src=http://i.sme.sk/cdata/2/49/4945042/big.jpg&par= alebo http://blog.etrend.sk/inekomenty/2009/12/14/verejny-dlh-stupne-za-2009-10-o-1638-eur-na-hlavu/ a linka o dlhu z PPP http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/01/27/ppp-zvysuju-verejny-dlh-nad-50-hdp/). Ak by sme Grécku požičali 1 miliardu Eur, ktorú by sme si aj my museli niekde požičať, znamenalo by to zvýšenie slovenského dlhu o cca. 1,5%. Zatiaľ Slovensko prisľúbilo 306 miliónov Eur, čo je cca. 0,5% HDP.Možno 0,5%, či 1% sa zdá byť oproti 50% dlhu z HDP málo, ale každé percento Slovensko približuje k hranici kedy už ani Slovensku nebudú investori ochotní požičať. To by znamenalo bankrot Slovenska! Taký ako bankrot Maďarsko pred vyše rokom. Pri malých krajinách ako Slovensko majú investori problém s financovaním už na úrovni 70-80% dlhu z HDP, hoci v Grécku nechali dlh investori prerásť aktuálne do cca. 120% z HDP. Mysleli si, že Grécko je dosť silná ekonomika, aby svoje dlhy splácala. Teraz vidia, že urobili chybu. Už ju nezopakujú, ani v prípade Slovenska. So súčasnou vládou, presnejšie s jej neschopnosťou riadiť štát v kríze, sa k métam bankrotu priblížime niekedy v roku 2012, najneskôr 2013. Potom už nebude stačiť neplytvať, či znižovať počty úradníkov. Potom sa už budú musieť znižovať dôchodky, či niektoré sociálne dávky, bude sa musieť škrtať na školách i v zdravotníctve.Takže ako by sme sa mali postaviť ku kríze v Grécku? Myslím, že by sme im mali byť pripravený pomôcť, ale len za podmienok veľkých škrtov vo verejných financiách a reforiem gréckeho štátu! Bez reforiem to v Grécku nezvládnu. Bez reforiem im budeme stále viac požičiavať, naše dlhy sa budú zvyšovať a eurozóna skončí ako americký bankový sektor. Nikto nebude veriť nikomu, lebo investori nebudú vedieť, koľko zo štátneho dlhu tvoria grécke toxické aktíva. Presne ako v prípade hypotekárnych toxických aktív v amerických bankách a fondoch.